Príbeh pána Ernesta

Klient terénnej služby DEPAUL Slovensko, n. o.

Pán Ernest žije v malej chatke ukrytej v lese neďaleko bratislavského sídliska. Len pár stoviek metrov od rušnej križovatky si vytvoril provizórny domov, ktorý si postupne opravil z opusteného prístrešku. Spoločnosť mu robí jeho verný pes Cyril, mačky a príroda, v ktorej nachádza pokoj.

Svoju rodinu nikdy nepoznal a vlastný domov nikdy nemal. Od narodenia vyrastal v detskom domove a neskôr na internátnej škole. Najradšej kreslil a maľoval, no namiesto umeleckej školy ho poslali vyučiť sa za zámočníka. Po skončení školy dostal prácu aj miesto na ubytovni, no chýbalo mu zázemie, blízki ľudia aj podpora do života.

Dlhé roky pracoval ako zvárač a žil v ubytovni. Po revolúcii prišiel o zamestnanie aj bývanie. Obdobie neistoty a samoty ho zviedlo z cesty. Viackrát skončil vo väzení. Po návrate na slobodu sa rozhodol začať odznova. Odišiel do Bratislavy, býval v stane a živil sa príležitostnými brigádami, zberom železa či prácou na stavbách. Neskôr našiel opustenú chatku v lese, ktorú si vlastnými rukami opravil. Dnes si v nej kúri pieckou, varí jednoduché jedlá a snaží sa vytvoriť bezpečné miesto pre seba a svoje zvieratá.

Pán Ernest je tichý, nekonfliktný človek s veľkým vzťahom k zvieratám. O svojho psa Cyrila sa stará už šestnásť rokov a pravidelne navštevuje veterinára. Pomoc a dôveru si postupne vybudoval aj medzi ľuďmi v okolí. Niekto mu prinesie krmivo pre psa, iný odkladá vratné fľaše alebo pomôže drobnou podporou.

Život v provizórnom bývaní však prináša neustálu neistotu. Ernest priznáva, že každý deň odchádza z chatky s obavou, v akom stave ju nájde po návrate. Napriek tomu sa snaží myslieť pozitívne a vážiť si pokoj, ktorý v lese našiel.

Jeho snom je raz bývať v malom byte s kuchyňou a kúpeľňou. Verí, že ak sa mu podarí nájsť stabilnú prácu, bude si môcť dovoliť dôstojnejšie bývanie a pokojnejší život.